Zmena životného štýlu a súčasný konzumný spôsob života spoločnosti ovplyvňujú aj kvalitu života v meste. V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s pojmom globálne otepľovanie, s ktorým sú spojené prírodné javy – búrky, vyššie množstvo zrážok.
Je Bratislava pripravená na klimatické zmeny, ktoré nastali a môžu nastať? Aké opatrenia by mohli/mali obyvatelia a mesto aplikovať? Reflektujú sa klimatické zmeny dostatočne? Reagujú ľudia adekvátne na zvýšenie množstva a intenzity zrážok? Ako je nastavený kľúčový cyklus vody v Bratislave – zdroj, spotreba, čistenie, jej opätovné využitie? Dotýkajú sa klimatické zmeny aj kvality vody? V akom stave je voda v Bratislave a akú má voda hodnotu? Uvedomujú si obyvatelia spoločenskú zodpovednosť toho, že plytvajú kvalitnou pitnou vodou? Máme bezpečne ochránenú túto kľúčovú surovinu?
„Problémom je existujúca infraštruktúra, ktorej rekonštrukcia po 30 rokoch zanedbávania stojí všetky vodárenské spoločnosti obrovský balík investičných dlhov. Náklady súvisiace s inovatívnymi technológiami však nie sú zohľadňované v cene vody, čo nám, pochopiteľne, nedáva veľký priestor na to, aby sme ich mohli rozvíjať.“
Peter Olajoš
generálny riaditeľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti
„Zmena klímy je celosvetovým problémom. Faktom je, že aj keby sme odteraz nevyprodukovali už žiadne emisie, ich aktuálna koncentrácia nám bude spôsobovať negatívne dopady ešte zhruba ďalších 100 rokov, preto by sme sa na ne mali pripraviť aj v spolupráci so samosprávami.“
Zuzana Hudeková
projektová špecialistka na zelenú infraštruktúru a pracovníčka referátu riadenia projektov v Karlovej Vsi
Problémy a riešenia
Problém: Nutnosť zaoberať sa zmenou klímy a jej dôsledkami zo strany rôznorodých aktérov, vrátane mesta.
Riešenie: Zavedenie viacerých druhov opatrení: mitigačné opatrenia (znižovanie emisií skleníkových plynov) a adaptačné opatrenia, ktoré môžu byť: sivé opatrenia (investičného a technického charakteru), zelené opatrenia (budovanie zelenej a modrej infraštruktúry) a tzv. soft opatrenia (zvyšovanie povedomia verejnosti, zmena miestnej legislatívy, a pod.). Šíriť informovanosť už na základných a stredných školách – prioritou je vzdelávanie mladých ľudí.
Problém: Otázka znižovania emisií skleníkových plynov na území mesta. Zvyšovanie priemernej teploty vzduchu, zvyšovanie počtu tropických dní a nocí, intenzívne vlny horúčav a sucho (vysychanie vegetácie, ostrovy tepla…). Zosilnenie mestských ostrovov tepla.
Riešenie: Radikálne zníženie emisií skleníkových plynov (koncentrácia globálnych emisií je momentálne taká vysoká , že aj v prípade, ak by sme neprodukovali žiadne nové emisie, dôsledky zmeny klímy budeme pociťovať ešte nasledujúcich 100 rokov). Preto je dôležité znižovať zraniteľnosť a zvyšovať klimatickú odolnosť kľúčových ekonomických sektorov a adaptovať sa na dôsledky zmeny klímy. Výpočet uhlíkovej stopy a následné plánovanie jej postupného znižovania.
Problém: Problémy vodárenských spoločností s nákladmi na výskum a zavádzanie inovatívnych technológií (prietok vody, znečistenie) – nutnosť odzrkadlenia nákladov v cene vody.
Riešenie: Karlova Ves ako jediná MČ, ktorá má vypracovaný zrážkovo-odtokový model (slúži napr. na zamedzovanie vzniku povodní). Existujúca infraštruktúra kanalizačnej siete zatiaľ dokáže odolať zvýšeným nárokom spôsobeným extrémnym prejavom počasia, nakoľko bola dimenzovaná megalomansky (BVS).
Problém: Prívalové dažde a s nimi spojené komplikácie. Neustále narastanie problému so znečistením vody (povrchovej, ale aj jej podzemných zdrojov).
Riešenie: Prívalové dažde – nutnosť zaoberať sa implementáciou zelených opatrení – výsadba stromov, dažďových záhrad, ktoré zadržujú vodu, rozmiestnenie nádrží na zber dažďovej a úžitkovej vody a jej následné využitie.
Problém: Zmena klímy nepriamo pôsobí na už oslabené zložky životného prostredia (ovzdušie, pôda).
Riešenie: Nové spôsoby merania teploty a kvality ovzdušia (IoT, veľa senzorov) a vyhodnocovania týchto meraní s cieľom objektívneho posúdenia efektívnosti adaptačných a mitigačných opatrení (Big Data, využitie AI).
Problém: Ohrozenie zdrojov pitnej vody.
Riešenie: Vysoká kvalita vody v Bratislave a na Slovensku bez ohľadu na zdroj jej čerpania (kvalitnú vodu nájdeme v podzemných studniach, ale aj v povrchových vodných zdrojoch). Možným problémom je zdĺhavý proces riešenia problematiky sanácii skládky nebezpečného odpadu CHZJD. Pokračujúce šírenie kontaminácie podzemných vôd môže v budúcnosti znehodnotiť väčšinu existujúcich zdrojov z ktorých Bratislava čerpá svoju pitnú vodu. Zdĺhavosť procesov týkajúcich sa sanácie záťaže. Príkladom je aj situácia z Vrakune: Po dlhých mesiacoch skončilo územné konanie ohľadom sanácie skládky vo Vrakuni. Na stole je projekt, verejné obstarávanie je ukončené, prvá etapa – tzv. doplnkový prieskum – je hotová. V druhom kroku je potrebné získať stavebné povolenie, až po získaní povolenia je možné začať práce v teréne. Problematika sa rieši, ale štandardný povoľovací proces má isté trvanie.
Problém: Financovanie projektov zameraných na zlepšenie kvality životného prostredia
Riešenie: Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus – programy a výzvy určené mestám na realizáciu klimatických opatrení. Cieľom je zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy. Príkladom je slovenský klimatický program SK-Klíma, ktorého cieľom je prispieť k zmierneniu zmien klímy a zníženiu zraniteľnosti voči zmene klímy. Pod SK Klíma sú vyhlásené dve výzvy:
• Prvá výzva je určená pre slovenské mestá s počtom obyvateľov nad 15 000. Jej cieľom je vypracovanie akčných plánov na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy na území miest a realizácia konkrétnych opatrení v súlade s akčným plánom.
• Druhá výzva je určená pre základné a stredné školy. Jej cieľom je zvyšovanie povedomia žiakov o zmierňovaní (mitigácii) a prispôsobovaní sa (adaptácii) zmene klímy formou teoretickej výučby, ako aj formou realizácie konkrétnych fyzických opatrení v priestoroch škôl a v školských areáloch (podpora vzdelávania, zelené strechy, zadržiavanie dažďovej vody v školských areáloch, atď.).
• Pre mestá ide o „Akčné plány na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy implementované miestnymi orgánmi v mestských územiach“ (ClimaUrban).
Občianska anketa – Pripravenosť mesta na klimatické zmeny
