Urbanizmus I. – Brownfieldy

Bronwfieldy sú pre väčšinu investorov nezaujímavé z dôvodu ich problematickosti. Tieto budovy chátrajú a stávajú sa útočiskom pre bezdomovcov a sociálne skupiny, ktoré z nich vytvárajú nebezpečné miesta. Ako oživiť chátrajúce brownfieldy? Ako je územný plán otvorený zmenám funkčného využitia týchto lokalít? Ako chrániť industriálne dedičstvo v meste? Ako sa dá transformovať Stanica Filiálka? Aký účel by mala mať táto dôležitá zóna z pohľadu dopravy a občanov? Akú úlohu bude pri riešení problému s brownfieldom zohrávať Metropolitný inštitút Bratislava? Má mesto Bratislava zmapované podobné lokality?

„Sme presvedčení, že cesta k udržateľnému rozvoju mesta tkvie hlavne v rozvoji takýchto území v intraviláne mesta, nie vo vytváraní a zastavovaní ďalších nových plôch na zelených lúkach.“

Erika Horanská
zo sekcie bytovej politiky a mestského rozvoja Ministerstva dopravy a výstavby SR

„Bratislavská Filiálka si bude vyžadovať masívnu finančnú podporu, či už zo strany Európskej únie, alebo zo strany štátu, preto nemôže byť len vecou mesta. Štát by mal určiť osobu, ktorá bude zodpovedná za koordináciu všetkých majiteľov a činností, a vypracuje stratégiu na komplexné riešenie tejto otázky.“

Rudolf Kusý
starosta mestskej časti Bratislava – Nové Mesto

„Projekt Filiálky sa nepodarilo zrealizovať napriek tomu, že naň bola vyhotovená kompletná projektová dokumentácia. Nadriadený orgán ŽSR v tom čase vyhodnotil priority čerpania fondov. Prioritou sa stalo spracovanie novej štúdie, ktorá by Bratislavu posudzovala ako celok z hľadiska železničnej dopravy, vrátane napojenia na jednotlivé dopravné módy ostatných verejných dopravcov.“

Štefan Sedláček
riaditeľ investorského odboru ŽSR

Problémy a riešenia – Brownfieldy

Problém: Strategické územie, ktoré nefunguje efektívne – nevyužívané a zanedbané územie.

Riešenie: Územie by v sebe malo zahŕňať všetky funkcie potrebné k bežnému životu (práca a bývanie) tak, aby nevznikala ďalšia zbytočná mobilita. Zároveň  by malo do okolia zapadnúť aj fyzicky (mierka, materiál, dizajn) a softovo (zachovanie génia loci, prijatie územia obyvateľmi, podpora place attachmentu).

Problém: Mapovanie situácie s brownfieldmi . (Investori, veľkí developeri a ďalší významní hráči boli zo strany MDaVSR usmerňovaní práve na územia brownfieldov, o ktoré prejavili záujem aj vďaka vidine cesty udržateľného rozvoja. Situácia však uviazla v chýbajúcom kroku zo strany mesta, ktorý následne brzdí aj kroky ministerstva. Systematické mapovanie územia. (Situáciu degradovaných ekosystémov v krajských mestách vrátane Bratislavy mapuje Slovenská agentúra životného prostredia. Výsledkom je katalóg systematického hodnotenia územia, vrátane brownfieldov).

Riešenie: Verejné diskusie o územnom plánovaní a rozvoji s využitím viacerých diskusných foriem (sociálne siete, opinion papers, vyhlásenia mesta, komory architektov, urbanistov a plánovačov, blogy). Cieľ je presadiť tému aj ako jeden z bodov politických programov.

Problém: Brownfieldy zostávajú úplne nepovšimnuté, nik sa o ne nestará až do momentu, kým o ne neprejaví záujem nejaký investor/developer. Súkromní investori riešia osobné/business záujmy, nie záujmy mesta – investor nemá a nebude hájiť záujmy mesta, tu by sa mohla zdôrazniť rola mesta ako mediátora, resp. rovnocenného partnera (čo sa dnes nedeje a ani nestalo, mesto dalo povolenie a sanovalo škody); mesto by malo podobu daného územia budovať v súlade s víziou mesta (územie sebestačné na bývanie, zamestnanie aj ponuku služieb, čím nevzniká žiadna zbytočná mobilita) napr. v Anglicku existuje section 106, kde si mesto diktuje podmienky mitigácie vplyvov výstavby.“

Riešenie: Otvorený prístup, získavanie podnetov a názorov, zverejňovanie všetkých zámerov a diskusií.

Problém: Riziko dopravného kolapsu v prípade zle navrhnutých riešení, ale aj počas ich výstavby/prestavby (brownfieldy majú výborné dopravné napojenie a strategické umiestnenie).

Riešenie: Napojenie Stanice Filiálka do železničného uzla – vybudovanie podzemnej železnice a železničného spojenia popod Dunaj, ktoré by strategicky a efektívne prepojilo časti Bratislavy rozprestierajúce sa na opačných brehoch Dunaja. Dosiahnutie vzájomného konsenzu medzi dopravou a urbanizmom. (Riešením je mix dopravných foriem s elimináciou automobilovej dopravy. Nástrojom pre realizáciu sa môže stať, napr. fond mobility.)

Problém: Oplotenie a zanedbávanie brownfieldov a zároveň obmedzený fyzický prístup k nim ako aj k informáciám.

Riešenie: Dočasný prenájom priestorov neziskovým organizáciám s cieľom zabrániť ich chátraniu. Zároveň je potrebné promovať dočasné riešenia až do momentu, kým sa rozhodne o stabilnom a dlhodobom projekte. Riešením môže byť aj využitie lokalít na tzv. živé laboratórium s testovaním viacerých dočasných intervencií, ktoré je v prípade záujmu možné buď zvrátiť, alebo ich ponechať ako permanentné riešenia. Odstránenie bariér a využitie územia v čase. Zriadenie komunitných záhrad so zodpovedným správcom. Príklad nachádzame vo viacerých európskych mestách – Lipsko, Glasgow, Bordeaux.

Problém: Priority čerpania fondov; vyhľadávanie možností viaczdrojového financovania (PPP, granty, fondy, crowdfunding), úprava podmienok financovania v závislosti od územného členenia (mesto, okres, kraj).

Riešenie: Vyhlásenie verejnej súťaže na vybudovanie novej stanice – dôležitá je prvotná idea. Nutnosť masívnej štátnej podpory na vybudovanie Filiálky – úlohou štátu je zároveň určiť človeka, ktorý prevezme zodpovednosť za realizáciu projektu a bude koordinovať aktivity a činnosti všetkých zainteresovaných strán.

Problém: Veľa zodpovedných osôb bez reálne pridelenej zodpovednosti a kompetencií. Problémom je nesúlad pravidiel, chýbajúci koordinátor a absencia opory v zákone. Výsledkom sú rozpadajúce sa aktivity a nesúlad záujmov zainteresovaných strán, ktoré zapríčiňujú neefektívne využívanie brownfieldov. Potrebné je určiť osobu, ktorá nastolí poriadok, zavedie platné pravidlá a bude zodpovedná za koordináciu činností všetkých zainteresovaných strán. Množstvo partikulárnych záujmov.

Riešenie: Co-creation – ujasnenie si vízie a následné vytvorenie budúcej vizualizácie a plánov územia  v spolupráci s majiteľmi okolitých pozemkov. Ako modelové riešenie pre ďalšie projekty by mal slúžiť aktuálne rozpracovaný plán Stanice Filiálka, ktorý v prípade, že sa podarí, bude považovaný za best practice príklad nielen pre  ďalšie projekty, ale aj ďalšie mestá. Vytvorenie pozície manažéra lokality, ktorého úloha by bola nielen koordinačná, ale aj mediačná. Jeho zámerom bude presadzovanie verejných záujmov a snaha o nachádzanie ich vzájomného konsenzu. Samozrejmosťou by mal byť rozvoj danej lokality, organizovanie eventov, diskusií a pod. Spojenie partikulárnych záujmov mesta, investorov a ministerstva s cieľom efektívneho riešenia otázky brownfieldov. Nutnosť iniciatívneho prístupu a koordinácie všetkých aktivít týkajúcich sa brownfieldov zo strany primátora. Dôvodom je nielen vysoký počet, ale aj situovanie brownfieldov v centre mesta (Bratislava je zrejme jediné hlavné mesto, ktoré má brownfieldy priamo v centre mesta. Sú nimi aj Zimný prístav a Trnavské mýto, bývalým brownfieldom je aj Eurovea a potenciálnym zas Incheba, ktorá je už dnes prežitkom).

Občianska anketa – Brownfieldy

Stiahnite si brožúru Návrhy pre Bratislavu


Leave a comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *