Trend boja s individuálnou automobilovou dopravou sa dostáva aj do Bratislavy. Aký spôsobom sa dá posilniť mobilita občanov? Aké by malo byť zloženie spoločnej platformy pre posilnenie mobility? Na aké opatrenia sa majú pripraviť nielen obyvatelia? Aké kompenzácie pre ľudí mesto pripraví? Budúca infraštruktúra (alternatívne trasy, posilnenie koľajovej dopravy, Dunaj). Aké technológie slúžia k priepustnosti v doprave? Aký prínos bude mať parkovacia politika a ako uľahčí dopravu? Aké sú doterajšie skúsenosti – Mestská časť Petržalka a ako bude fungovať plán záchytných parkovísk a parkovacích domov?
„Podľa dostupných údajov je priemerná vzdialenosť využívania cyklistickej dopravy v Bratislave len 1,2 km. Environmentálne vyspelé krajiny ako Dánsko či Holandsko, ku ktorým sa chceme priblížiť, však dosahujú vzdialenosť na úrovni až 7 km.“
Tibor Schlosser
z Katedry dopravných stavieb STU v Bratislave
„Stav a systém dopravy sa musia zlepšiť ak chceme, aby sa doprava zrýchlila. Vlak z hlavnej stanice do Petržalky ide cca 26 – 30 minút a vlak z Petržalky do Viedne ide 40 minút. Toto je aktuálny stav našej železničnej koľajovej dopravy a pokiaľ si ho neuvedomíme, nikdy sa nepohneme vpred.“
Karol Martinček
podpredseda predstavenstva a riaditeľ úseku obchodu ZSSK
Problémy a riešenia
Problém: Električka ako nosný dopravný systém nespája ani dva hlavné body, t.j. vlakovú a autobusovú stanicu. Zastaraná dopravná infraštruktúra – za posledných 30 rokov sa okrem vybudovania električkového spojenia do Petržalky neurobilo nič pre rozvoj električkových tratí. Aktuálne sú schválené stratégie na rozvoj a mesto pripravuje aj výstavbu nových tratí.
Riešenie: Príprava stratégie rozvoja nosného dopravného systému tak, aby boli vybudované ďalšie električkové trate s maximálnou možnou preferenciou, vrátane efektívneho prepojenia jednotlivých druhov dopravy na území mesta, ako aj individuálnej dopravy vďaka vybudovaniu P+R s dosahom na nosný systém koľajovej dopravy v okrajových častiach Bratislavy/vo funkčnom regióne hlavného mesta. Zvýšenie spoľahlivosti prevádzky nosného dopravného systému Bratislavy (električiek), ktoré sú zraniteľné kvôli povrchovým kríženiam s IAD a náchylné k odstaveniu spôsobeného chybou vodičov IAD (autá v koľajisku a pod.).
Problém: Neefektívne prepojenie všetkých módov hromadnej dopravy. Výsledkom je predĺženie jazdných dôb, zníženie ich spoľahlivosti a súvisiace riziko zmeškania nadväznej linky, problematická dostupnosť zo železničnej sta-nice do ďalších častí Bratislavy. Slabá informovanosť o hromadnej doprave v cudzích jazykoch, neexistencia komplexnej smart mobilnej aplikácie pre MHD. Nízka frekvencia HMD v niektorých častiach Bratislavy, čo má za následok diametrálne odlišnosti v názoroch na fungovanie dopravy v hlavnom meste.
Riešenie: Plánovanie dopravy v meste naprieč všetkými druhmi verejnej dopravy, vrátane zabezpečenia komplexného rozvoja cestnej a železničnej infraštruktúry a ich vzájomnej nadväznosti. Radikálnejšie vyhradenie BUS pruhov, inteligentná preferencia všetkých vozidiel MHD a ich vybavenie novými technológiami, chýba však technológia na strane dopravného riadenia CSS. Vznik a rozvoj siete expresných liniek MHD vrátane trás, po ktorých dnes spoje nejazdia (časti obchvatu D1, výhľadovo možno i D4). Ešte väčšie investície do obnovy, no najmä posilnenia vozidlového parku aj v súvislosti so zavedením parkovacej politiky 2021 a výrazné navýšenie objednávky výkonov MHD s cieľom jej zatraktívnenia a skapacitnenia, najmä v rannej špičke. Výraznejšie cenové zvýhodnenie predplatného cestovného lístka oproti krátkodobému – nie je to však systémové riešenie, systémovým riešením by bolo vybudovanie verejnej dopravy tak, aby bola atraktívnou alternatívou voči individuálnej doprave a poskytovala efektívne prepojenie prímestskej a mestskej dopravy, resp. dostupnosť služieb pre obyvateľov). Rozvoj železničnej infraštruktúry a ponuky železničnej dopravy v Bratislave a okolí. Implementácia taktových cestovných poriadkov na všetkých úrovniach verejnej osobnej dopravy (mestská hromadná doprava, prímestská autobusová doprava, železničná osobná doprava). Zriadenie centrálneho dispečingu koordinátora, ktorého úlohou bude koordinácia odchodov autobusov zo stanovených prestupných bodov. Výsledkom by mala byť garancia nadväzností autobusových liniek na vlaky v dopravných uzloch (riešenie je uplatniteľné najmä v prípade posledných odchodov dennej MHD zo železničných staníc a prestupov medzi prímestskou dopravou, železničnou dopravou a spojov prímestskej autobusovej dopravy, kde sú bežné aj hodinové intervaly). Nutnosť zlepšiť stav a systém dopravy s cieľom jej zrýchlenia, zefektívnenia a zlepšenia dostupnosti a kvality služieb v prestupných termináloch na ŽST resp. TIOP.Využiť potenciál tkvejúci najmä v železničnej doprave. Problémom je aktuálny stav infraštruktúry a rozsahu dopravných výkonov, ktorý neumožňuje cestovať vyššími prepravnými rýchlosťami. Problémom je zároveň dostupnosť služieb železničnej dopravy – nedostatok prestupných bodov a TIOP na území mesta. Tým sa obmedzuje nielen počet prepravených osôb, ale aj výška príjmov.
Problém: Chýbajúci obchvat Bratislavy. Dlhšie čakanie na vstupoch do Bratislavy a výstupoch z nej (avšak v porovnaní s inými európskymi veľkomestami je čakanie relatívne krátke, nie je však možné ho porovnávať s čakaním v iných mestách Slovenska, kde zaťaženosť nie je taká vysoká).
Riešenie: Vybudovanie obchvatu Bratislavy s viacerými vstupmi do mesta. Nevyhnutná, funkčná a efektívna dopravná integrácia verejnej osobnej dopravy.
Problém: Parkovanie pre obyvateľov, týždenne a denne dochádzajúcich do služby.
Riešenie: Parkovacia politika ako výrazný stimul pre pohyb po meste verejnou dopravou + súvisiace zabezpečenie atraktívnej ponuky spojení z P+R parkovísk pred hranicami Bratislavy a dopravných terminálov. Zabezpečenie dopravy pre všetkých rovnomerne – neuprednostňovať niektoré záujmové skupiny. Otvorená komunikácia a nastolenie dôvery (parkovací systém a parkovacia politika).
Problém: Lenivý občan (pohľad na dopravu z hľadiska ekonomického prepočítania s ohľadom na čas a komfort, nízka ochota využívať iné druhy dopravy než je individuálna automobilová doprava).
Riešenie: Uľahčenie prepravy na „last mile“ prekategorizovaním kolobežiek v Prepravnom poriadku IDS BK pre ich prepravu bez príplatku (v zloženom stave). Mesto by malo vytvoriť podmienky pre kombináciu jednotlivých druhov dopravy ich rovnomernou podporou. Zároveň by však malo priorizovať tú formu dopravy, ktorou je možné ekonomicky a aj ekologicky najvýhodnejšie prepraviť čo najväčšie množstvo osôb (MHD), s cieľom zabezpečiť mobilitu mesta a eliminovať ekologické a priestorové zaťaženie. Kombinácia jednotlivých druhov dopravy a ich rovnomerná podpora (cyklodoprava, ale aj verejná doprava). Uvedomiť si a prízvukovať, že integrálnou súčasťou verejnej osobnej dopravy je aj pešia doprava, t. j. nedržať sa dogmy, pri ktorej samotná cesta verejnou osobnou dopravou začína a končí na zastávke; uvedomiť si, že začína a končí pri dverách východiska a cieľa užívateľa a pešie presuny medzi východiskom a prvou zastávkou, jednotlivými zastávkami a poslednou zastávkou a cieľom musia byť minimálne rovnako atraktívne ako samotná verejná osobná doprava. Podpora cyklodopravy (nezamieňať si s cyklo-turizmom, ktorý funguje plne autonómne), pričom práve bikesharing (ktorý ale musí byť rozumne nastavený, ideálne ako služba vo verejnom záujme integrovaná do tarify MHD/IDS) môže byť vynikajúcou alternatívou. Nevyhnutnou súčasťou je aj výstavba cyklotrás, ale len na neupokojených komunikáciách (v zmysle pripomienky vyššie). Budovanie cyklotrás v zóne 30 km/h je plytvanie verejnými prostriedkami.Propagácia verejnej osobnej dopravy zástupcami relevantných orgánov verejnej správy a ich organizáciami uprednostňujúc marketingový prístup (verejná doprava nesmie byť prezentovaná ako nutné zlo, ale musí pôsobiť príťažlivo). Kľúčom k zatraktívneniu verejnej osobnej dopravy je dopravné upokojovanie, teda zabezpečenie stavu aby v rezidenčných komunikáciách jazdili za podmienky pomalej (max. 30 km/h) len obyvatelia, resp. dopravná obsluha a nie tranzit – ten sa musí “vypudiť” na tranzitné komunikácie, ktoré sú na toto určené. Dopravné upokojovanie zároveň znamená umelé vkladanie prekážok v podobe mobiliáru (kvetináče ako šikany, iný povrch vozovky, mačacie hlavy), ktoré slúžia na zneistenie vodiča v zmysle doktríny “neistý vodič = opatrný a tolerantný vodič”.
Občianska anketa – Doprava
